RP- Židovský cintorín vo Vydrani

🕯️ Medzilaborce – mesto ukrytých príbehov.
Po stopách židovskej komunity, ktorá formovala tvár nášho mesta.
Dnes vás, milí Labirčania a návštevníci nášho kraja, pozývam na cestu do obdobia, ktoré výrazne ovplyvnilo život Medzilaboriec. Do čias, keď tu žila početná a aktívna židovská komunita – ľudia, ktorí prišli z Haliče, Podolia či Volyne a zanechali v našom meste hlbokú stopu.Stačí sa vybrať do lesa vo Vydrani, len pár stoviek metrov za železničným priecestím smerom na Palotu. Tam, ukrytý medzi stromami, leží židovský cintorín – tiché miesto, ktoré dodnes rozpráva príbehy o živote, viere a osudoch ľudí, ktorí boli kedysi neoddeliteľnou súčasťou Medzilaboriec.
🌄 Odkiaľ prišli a prečo práve semMedzilaborce boli pravdepodobne založené na valašskom práve, no prvá písomná zmienka o meste pochádza až z roku 1523. Oblasť bola už v 18. storočí špecifickým územím – Židia, ktorí sem prichádzali, sa nestretávali so Slovákmi, ale s majoritnými Rusínmi. Práve toto spolužitie vytváralo jedinečný rámec pre vznik židovskej náboženskej obce.Prví židovskí prisťahovalci prichádzali najmä z Poľska. Niet sa čo čudovať – Lupkovský priesmyk, vzdialený len 10 km od Medzilaboriec, bol dôležitou obchodnou cestou už v stredoveku. Tadiaľ prechádzali kupci s vínom, korením či kožušinami, medzi nimi aj Židia, ktorí tu postupne zakladali svoje rodiny a podniky.Prvá konkrétna zmienka o Židoch v Medzilaborciach pochádza z roku 1726, keď tu žila rodina Jozefa Moškoviča, hospodáriaceho na prenajatej pôde.
🕍 Komunita, ktorá rástla a rozkvitalaV 19. storočí počet Židov v meste výrazne rástol. V roku 1869 tvorili približne tretinu obyvateľstva. Základy komunity položili ortodoxní Židia – najmä chasidi, ktorí si so sebou priniesli bohatú tradíciu ústnych príbehov, legiend a duchovného života.
Na prelome 19. a 20. storočia už mala židovská obec v Medzilaborciach:-synagógu,-rituálny kúpeľ – mikve,-štvorročnú židovskú ľudovú školu.
Presné roky výstavby nepoznáme, no ich existencia svedčí o tom, že komunita bola pevne zakorenená a aktívna.
⚔️ Vojna, evakuácia a návrat do zničeného mestaPočas zimy 1914/1915 sa Medzilaborce ocitli v pásme bojov medzi Rakúsko‑Uhorskom a Ruskom. Obyvatelia – Židia aj Nežidia – museli mesto opustiť. Po návrate našli Medzilaborce výrazne poškodené a začala sa náročná obnova.
Dvadsiate roky však priniesli nový rozmach. Židovskí podnikatelia, krčmári, obchodníci či prenajímatelia majetkov využili priaznivé podmienky Československa a rozvinuli svoje aktivity naplno.
Z jedenástich oficiálne registrovaných firiem v rokoch 1921–1938 bolo sedem židovských.A podľa dokumentov z rokov 1939–1942 sa počet židovských firiem v okrese blížil k 200.Medzi nimi boli:-drobní obchodníci,-remeselníci,aj veľkopodnikatelia s obratmi blížiacimi sa k miliónu korún.
Dokonca aj jediná parná elektráreň v Medzilaborciach, ktorá dodávala mestu elektrinu, bola dielom židovského lekára MUDr. Jindřicha Rotha a jeho manželky Heleny.
💃🕺 Spoločenský život – zábavy, hudba a šaty.Medzilaborce v prvej polovici 20. storočia žili bohatým spoločenským životom. Tanečné zábavy boli udalosťou, na ktorú sa tešilo celé mesto. Miestne dámy si na ne dávali záležať – nikto nechcel prísť dvakrát v tých istých šatách.A práve tu zohrávali židovskí obchodníci dôležitú úlohu. Prinášali kvalitné látky, módne novinky a tovar, ktorý dodával miestnym zábavám eleganciu.Mirjam Frankel (rod. Rubinová), dcéra medzilaborského obchodníka s textilom, spomínala:
"V Medzilaborciach bolo veľa tanečných zábav, a tak u otca, ktorý sa vždy snažil doviezť dobrý tovar, kupovali látky na šaty. Žiadna dáma nemohla ísť dvakrát na zábavu v tých istých šatách…"
Spomínala aj priateľstvá medzi rodinami, výmenu pohľadníc na sviatky – Vianoce, Nový rok, Roš ha-šana či Sukkot – a pozývanie miestnych ľudí do sukky, sviatočného stanu.Medzilaborce tak neboli len mestom obchodníkov a remeselníkov, ale aj mestom hudby, tanca a kultúrneho prelínania.
🌳 Prečo navštíviť židovský cintorín dnes. Cintorín vo Vydrani je jedným z posledných hmatateľných svedkov tejto bohatej histórie. Náhrobky s hebrejskými nápismi, symbolmi a ornamentmi rozprávajú o ľuďoch, ktorí tu žili, pracovali, milovali a tvorili.Je to miesto:-tiché, ale plné príbehov,-ukryté, ale dôležité,-zabudnuté, ale hodné objavenia.
 
Informácie som čerpal z knihy historika Jána Hlavinku PhD. rodáka z Medzilaboriec. text