Michal Bycko
Muž, ktorý priviedol Warhola domov

🧠 Vizionár z východu: Michal Bycko – muž, ktorý priviedol Warhola domov.

Nebolo by fér, keby som pri tak významnom stánku ako Múzeum moderného úmenia Andyho Warhola nezmienil sa o človeku, ktorý to má na svedomí, ktorý ho stvoril.

Michal Bycko — vizionár z východu, ktorý dokázal nemožné.

Vyrastal v Zbudskej Belej, učil výtvarnú výchovu, písal poéziu v slovenčine aj rusínčine, a predovšetkým – mal víziu, ktorú dokázal pretaviť do reality. V roku 1990 založil Spoločnosť Andyho Warhola, a už o rok neskôr, spolu s Johnom Warholom a Fredom Hughesom, otvoril múzeum, ktoré sa stalo prvým na svete venovaným Warholovi.

🎨Michal Bycko nebol len kurátorom – bol dušou projektu. Viedol výstavné aktivity, organizoval medzinárodné spolupráce, a aj keď fyzicky necestoval, jeho nápady sa dostali do Nemecka, USA, Francúzska či Poľska. Je autorom stoviek článkov o umení, kultúre a výchove, a jeho meno je dodnes spojené s každým významným krokom múzea.

🕊️ V rozhovoroch často hovorí o tom, že Warhol je spojený so Slovenskom – nielen cez korene, ale aj cez hodnoty. "Nevidia to len zakomplexované a závistlivé persóny," povedal raz s typickou iróniou, otvorenosťou, ale aj úprimnosťou. Jeho cieľom bolo vždy priniesť svetové umenie do regiónu, ktorý si zaslúži viac pozornosti.

O jeho vizionárskych schopnostiach aktuálnych aj dnes svedčí pár jeho myšlienok ešte z obdobia r. 2003.

Najlacnejší kurátor zahraničných projektov na Slovensku.

Na otázku:

O tebe sa vie, že takmer necestuješ. Ako je teda možné, že si autorom toľkých zahraničných projektov?

Odpovedal:

- Fyzická prítomnosť nie je dôležitá pri tvorbe projektov, ktoré moju fyzickú prítomnosť vôbec nepotrebujú. Tu je dôležitý nápad, kreativita. Áno, takmer necestujem.

Na otázku:

Nechystáš sa konečne aj osobne do zahraničia?

- To nezáleží iba odo mňa. No myslím, že zahraničie sa aj tak zbytočne hemží našimi ľuďmi za naše peniaze. Nie zriedka aj zbytočnými ľuďmi, ktorí iba zneužívajú svoje pôsobenia na výlety za veľké peniaze tých, ktorí odvádzajú dane.

Ísť do zahraničia mi nevonia a ešte nie som pripravený cestovať. Niekedy tých pozérov, ktorí sa silou tlačia na "služobky" do zahraničia nazývam, že sú "political body art". Jednoducho iba idú a sú tam. Nič viac.

Som riadnym členom Amerického biografického inštitútu, v USA som nikdy nebol, ale stále s nimi spolupracujem. Zrejme je pre nich môj um potrebnejší ako telo. Inak by už dávno so mnou skončili.

Ďalšia otázka:

Ako vidíš Múzeum Andyho Warhola v Medzilaborciach v budúcnosti?

Odpoveď:

- Niet horšieho, ak budeme viac bohatí ako duchovne plní. Na tejto realite skrachovali veľké impériá. Ekonomiku môžeme zbabrať, ale aj postaviť na nohy oveľa rýchlejšie ako duchovné hodnoty. Ak niečo zbabreme v duchovne človeka, je to začiatok konca.

Dnes nie je problém kradnúť, obohatiť sa, klamať, to už je akoby verejná záležitosť.

Eric Fromm to pekne povedal: "Svet sa skaličí, a nezmení sa, pokiaľ sa nezmenia naše srdcia".

A to je to duchovno, bohatstvo bez miliónových limuzín, vyholených hláv s ťažkými zlatými obojkami na krkoch, lacných zbohatlíkov.

Na tejto ceste osudu je aj Múzeum Andyho Warhola v Medzilaborciach. Rovnako ako literatúra, film, televízia, no nie tie choré telenovely a pod.

Tak sa osudom trasie aj kvalitná hudba, divadlo, veda…

Ideme do EÚ. Pozor, aby sme tam išli, ale bez intelektuálneho deficitu. Hlupákov je v Európe i v USA dosť. Nepridávajme.

Michal Bycko je dôkazom, že vízia nemusí cestovať, aby menila svet. Stačí, ak má korene, odvahu a presvedčenie. A práve vďaka nemu dnes Medzilaborce nie sú len bodkou na mape — sú miestom, kde sa Warhol dotýka duše.